Odoberanie akademických titulov

Akademické tituly, ich získavanie, používanie a veci s tým spojené si v posledných rokoch na Slovensku zaslúžili veľmi veľkú pozornosť. Pravdou je, že sa tak udialo vďaka vládnucim politickým špičkám. Tie sa nakoniec rozhodli, že sa pozrú na to, ako by odoberanie akademických titulov a zneplatnenie štátnej skúšky na Slovensku mohlo prebiehať. Má to však jeden podstatný háčik.

Od 1. januára 2021 vchádza do platnosti novela zákona o vysokých školách, ktorú schválili na začiatku novembra poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.  Za zmenu legislatívy hlasovalo 110 poslancov z prítomných 112tich, nikto nebol proti. Inšpiráciu čerpali zákonodárcovia najmä v českom zákone o vysokých školách.


Čo sa teda mení?

Podľa schválenej novely je zrejmé, že odoberanie akademických titulov sa zverí do pôsobnosti vysokej školy, ktorá titul udelila. Za vysokú školu bude konať rektor na návrh poradnej komisie, ktorej členov menuje a odvoláva rektor. V komisii budú štyria vysokoškolskí učitelia vo funkcii profesora alebo vo funkcii docenta, ktorí pedagogicky a vedecky pôsobia v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania, z toho najviac dvaja zo zamestnancov príslušnej vysokej školy, navrhnutí zamestnaneckou časťou akademického senátu príslušnej vysokej školy. Ďalej dve osoby s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore právo, ktoré nie sú zamestnancami príslušnej vysokej školy a jeden študent príslušnej vysokej školy, ktorého navrhne študentská časť akademického senátu príslušnej vysokej školy.

O neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti tak bude po novom rozhodovať rektor univerzity v prípade, ak absolvent záverečnú prácu alebo jej časť preukázateľne nevypracoval, alebo neoprávnene použil časť inej práce, či ju skopíroval celú, a takto získal výhodu, ktorá mu dopomohla k ukončeniu štúdia. Tiež vtedy, ak neoprávnene použil predmet ochrany duševného vlastníctva inej osoby.

Dôvodová správa k návrhu zákona rozlišuje typy vzdelaní a titulov nasledovne:

  • „pri absolvovaní študijného programu absolvent získava vysokoškolské vzdelanie príslušného stupňa a udelenie akademického titulu je „sprievodnou“ udalosťou, preto je nutné sa vysporiadať prioritne so samotným vysokoškolským vzdelaním prostredníctvom neplatnosti štátnej skúšky alebo jej časti,
  • pri rigoróznom konaní absolvent nezískava ani vysokoškolské vzdelanie, ani inú kvalifikáciu, ale „len“ príslušný akademický titul, preto v tomto prípade môže ísť tiež o neplatnosť rigoróznej skúšky alebo jej súčasti; akademický titul v rigoróznom konaní udeľuje vysoká škola,
  • pri habilitačnom konaní rovnako ako pri rigoróznom konaní sa „len“ udeľuje vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul docent, preto postačuje jeho odňatie; titul udeľuje vysoká škola (o návrhu rozhoduje vedecká rada vysokej školy/fakulty),
  • pri inauguračnom konaní sa osoba vymenúva za profesora, pričom vymenovanie (t.j. nie „udelenie“ titulu) vykonáva prezident SR na návrh vysokej školy predložený prostredníctvom ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR, preto v tomto prípade nie je možné hovoriť o odňatí titulu, ale ako následok je možné upraviť konanie v pôsobnosti vysokej školy, t.j. návrh na odvolanie profesora.

Spustí sa lavína?

Odobratie titulu má podľa návrhu zákona mať vplyv aj na ďalší akademický postup. Ak sa napríklad preukáže, že osoba, ktorá najskôr získala titul Bc., a následne vyššie stupne a podvádzala už na bakalárskom stupni vzdelania, má problém. Spustí sa tým lavína a hromadné odoberanie akademických titulov. Ak sa teda danej osobe odníme titul Bc., bude to mať za následok ďalšie konanie o odobratí titulu Mgr. a PhDr., keďže sa vzájomne podmieňujú. V takom prípade však dôvodová správa uvádza, že „Zneplatnenie“ štátnej skúšky alebo jej súčasti neznamená aj automatickú neplatnosť všetkých absolvovaných skúšok, takže je možné v rámci iného štúdia v súlade s kreditovým systémom  štúdia považovať niektoré povinnosti zo študijného plánu za splnené (uznať ich podľa pravidiel vysokej školy)“. Čo sa týka školného, o to študent, ktorý podvádzal príde, nakoľko sa školné nevracia.


Vzdanie sa akademického titulu

Do zákona sa dostala aj možnosť dobrovoľného vzdania sa titulu, ktoré v minulosti deklarovali viacerí politici. Vzhľadom na zle nastavený zákon, tak “bohužiaľ” doteraz urobiť nemohli. Po novom sa popri inštitúte “Odoberanie akademických titulov”, dostala do zákona aj možnosť dobrovoľného vzdania sa titulu, ktoré je neodvolateľné. Osoba, ktorá bola do tej doby nositeľkou daného akademického titulu podá rektorovi vysokej školy písomnú žiadosť s notársky osvedčeným podpisom. Rektor v tomto prípade nemá možnosť rozhodnúť o veci, iba ju pasívne vziať na vedomie, pričom

Zákon zavádza aj možnosť dobrovoľného vzdania sa titulu, ktoré je neodvolateľné. Osoba v takomto prípade podá písomnú žiadosť s úradne osvedčeným podpisom rektorovi vysokej školy. Rozhodujúcim faktorom je deň doručenia – v ten deň stráca osoba príslušný titul. Zaujímavé bude v tomto prípade sledovať štatistiku osôb, ktoré sa dobrovoľne akademického titulu aj vzdali.


Platnosť len na novozískané tituly

Odoberanie akademických titulov však nemôže platiť spätne z dôvodu zákazu retroaktivity. To znamená, že vysoké školy a univerzity nebudú môcť odoberať tituly ľuďom u ktorých sa síce preukázalo, že titul získali podvodom, no pred účinnosťou zákona. Naopak konanie o odobranie akademického titulu bude možné voči tým, ktorí ho získajú po 1. januári 2021. Súčasní študenti to preto budú mať zas o niečo ťažšie a zložitejšie.


Ešte maličkosť

Predtým, ako prejdeme k záveru, by sme vás chceli požiadať, že v prípade, ak vás tento článok zaujal a chceli by ste od nás dostávať viac informácií, zvážte prosím odber nášho pravidelného newsletteru. Pomôžete nám tým rásť a zároveň ostať s vami v kontakte. Sľubujeme vám, že vás nebudeme spamovať! 🙂


Záver

Novela zákona o vysokých školách, tak ako bola prijatá poslancami NR SR je len slabou náplasťou na odkryté škandály. Problematická je hlavne doba účinnosti. Na druhej strane sa však dá predpokladať, že bude tvoriť akýsi zdravý základ pre ďalšie generácie. Ostáva tak len teda dúfať, že generácia z ktorej vzídu noví predsedovia národnej rady, či predsedovia vlád bude lepšia. Lepšia v tom, že sa už budú musieť za prípadné prešľapy pri svojom štúdiu zodpovedať. Snáď tým bude svitať aj na lepšie časy.