Dokáže ozbrojený civil zastaviť teroristu?

V súvislosti s teroristickými útokmi v Paríži sa vo veľkom začína hovoriť nielen o regulácii zbraní u civilného obyvateľstva, ale rovnako aj o tom, že načo vlastne je “civilom” zbraň na obranu, keď nás má chrániť Polícia a ostatné ozbrojené zložky. Veľa sa argumentuje hlavne tým, že v prípade, aký sa stal vo Francúzsku, nie je schopný  ozbrojený človek so zbraňou adekvátne reagovať.

Pozrel som sa preto do nedávnej histórie a objavil som niekoľko prípadov, ktoré sa mohli skončiť oveľa väčšími tragédiami – teda pokiaľ by na mieste nebol “ozbrojený civil”.

Staré dobré porekadlo znie – “Zlého človeka so zbraňou dokáže zastaviť iba dobrý človek so zbraňou.” Ak si odmyslíme všetky vášne spojené s vyčíňaním teroristov vo Francúzsku, treba si uvedomiť, že obeťou masovej streľby sa nemusíte stať iba zo strany teroristov, ale napríklad aj zo strany psychicky narušených jedincov – rovnako ako tomu bolo v prípade masakru v Devínskej Novej Vsi v roku 2010. A práve v takýchto prípadoch majú “ozbrojení civili” najväčšiu šancu sa brániť.

Pod pojmom ozbrojený civil by sme si mali predstaviť 90% držiteľov zbrojného preukazu na Slovensku – bez väčšieho taktického výcviku a s praktickými skúsenosťami iba zo strelnice, streleckého preteku alebo poľovačky.

V zmysle slovenských právnych predpisov sa oprávnené použitie zbrane vzťahuje iba na nutnú obranu a krajnú núdzu. Ich presné vymedzenie by malo byť známe všetkým držiteľom zbrojného preukazu – ide o § 24, § 25 a § 26 Trestného zákona, ktoré pojednávajú okrem dvoch uvedených prípadov aj o oprávnenom použití zbrane. Práve § 26 Trestného zákona je z hľadiska európskeho práva zaujímavý tým, že v jeho prípade nie je nevyhnutné, aby bola splnená podmienka “nutnej obrany” a môžeme teda pokojne hovoriť o “Doktríne hradu” – čiže oprávnenia použitia zbrane v obydlí, aj keď nejde o nutnú obranu. Bližšie už o tom hovorí samotný paragraf, ods. 2:

“Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.”

Aj napriek tomu, že na Slovensku nie je známy prípad, kedy by oprávnený držiteľ zbrane (ďalej len “ozbrojený civil” alebo “civil”) zabránil masovému vraždeniu, vo svete týchto prípadov existuje niekoľko desiatok.


“Aktívny strelec” – “Aktívny zabijak”

Mali by sme si vysvetliť, kto spôsobuje “mass-shooting”, resp. masovú streľbu alebo streľbu do masy. Zvyčajne ide o tzv. “active-shooter”, čiže aktívneho strelca v anglickej terminológii označovaného aj za “active-killer” – “aktívny zabijak”. Oddelenie americkej národnej bezpečnosti definuje aktívneho zabijaka ako jedinca, ktorý sa aktívne podieľa na zabíjaní, alebo sa o to pokúša v obývanej oblasti; vo väčšine prípadov aktívni zabijaci využívajú strelné zbrane a neexistuje žiaden vzorec alebo metóda výberu ich obetí. (Zdroj: U. S. Department of Homeland Secutiry Active Shooter Response)

V prípade vyčíňania aktívneho zabijaka však musíme povedať, že je potrebné zvoliť naozaj špecifickú formu prístupu k zastaveniu konania takejto osoby. Ako príklad môže poslúžiť Austrália, ktorá iba pred niekoľkými dňami  oznámila zmenu policajných postupov v takýchto prípadoch. Po novom bude zo strany polície, resp. ozbrojených zložiek daná prednosť okamžitému zastaveniu strelca pred vyjednávaním so strelcom.

Práve v týchto prípadoch je však reakčná schopnosť ozbrojených zložiek rátaná až na niekoľko minút, zatiaľ čo legálny držiteľ strelnej zbrane, ktorý je svedkom udalosti priamo na mieste, dokáže v týchto prípadoch reagovať v horizonte niekoľkých sekúnd a zabrániť tak väčšiemu počtu obetí. Pokiaľ ide o skúseného strelca, môžeme dokonca povedať, že vie reagovať prakticky po prvom výstrele, nakoľko sa nachádza priamo v tej danej situácii. V prípade polície je postup oveľa zdĺhavejší – najskôr musí svedok zatelefonovať na núdzové číslo a opísať celú situáciu (pričom niekedy ju pre nezrozumiteľnosť, rýchlu reč, alebo nepochopenie treba opisovať aj dvakrát), následne dispečer vyšle na miesto hliadku, ktorá (a to už závisí od vzdialenosti hliadky) príde na miesto v priebehu niekoľkých minút,  ďalšie minúty trvá, kým sa zorientuje v situácii, naplánuje zásah a následne ho uskutoční. Reakčný čas je podstatne dlhší. V prípade parížskeho Bataclanu to znamenalo výhodu pre strelcov v podobe možnosti dvojhodinového popravovania.

Ako už bolo napísané – oprávnené použitie zbrane sa podľa vyššie uvedených prípadov v rámci slovenskej legislatívy vzťahuje aj na prípady “mass-shooting”.


STREĽBA V CHICAGU

20. apríl 2015

Najnovší prípad, kedy ozbrojený civil zabránil masovému zabíjaniu, sa stal v apríli tohto roku. Vodič taxislužby Uber šoféroval svoje auto, keď sa pred ním objavila hrozná scéna. 22-ročný muž Edwardo Custodio začal z krátkej strelnej zbrane strieľať do davu ľudí. Vodič taxislužby neváhal a vytiahol svoju zbraň, ktorú mal v legálnej držbe a vypálil na útočníka šesť striel, pričom ho niekoľkokrát zasiahol. Po tom ako policajti dorazili na miesto, Custodia našli ležať v kaluži krvi, silno krvácal, no nebol smrteľne zranený. Záchranári ho okažite previezli do nemocnice na ošetrenie. Súd ho následne odsúdil za nelegálne prechovávanie strelných zbraní a pokus o vraždu. Voči 47-ročnému vodičovi Uberu nebolo vznesené obvinenie, nakoľko mal zbraň v legálnej držbe a splnil podmienky ustanovené americkými zákonmi.


Zdroj prípadu: Chicago Tribune


STREĽBA V SPARTANBURSKOM KOSTOLE

26. marec 2012

Ďalší zaujímavý prípad sa odohral ešte v roku 2012 v americkom mestečku Boiling Springs. 38-ročný Jesse Gates sa spoločne so svojou sestrou okolo poludnia vrátil do miestneho kostola, kde počas svätej omše rozkopol dvere a vtrhol dovnútra s brokovnicou a začal sa vyhrážať miestnym veriacim. Medzi nimi bol aj Aaron Guyton, ktorý mal pri sebe legálne držanú strelnú zbraň (áno, mal strelnú zbraň pri sebe aj počas svätej omše, aj napriek tomu, že Cirkev nosenie zbraní do kostola odsudzuje), dostal sa nenápadne k zadným dverám, ktoré uzamkol, následne vytiahol zbraň a namieril ju na ozbrojeného Gatesa. Po dlhšom vyjednávaní sa podarilo nakoniec pastorovi a niekoľkým ďalším farníkom útočníka odzbrojiť a privolať políciu. Aj napriek tomu, že v tomto prípade  išlo podľa neskorších výpovedí iba o snahu upútať na seba pozornosť, musíme si uvedomiť, že v skratovom konaní mohol Gates pokojne stlačiť kohútik, ktorý by spôsobil masové vraždenie v kostole.

Zdroj prípadu: Fox Carolina


DALO SA ZABRÁNIŤ STREĽBE V CHARLIE HEBDO?

Jednoznačná odpoveď na to, či sa dalo alebo nedalo streľbe zabrániť neexistuje. Existujú iba dohady, špekulácie a úvahy typu, čo by bolo keby… Bez ohľadu na to, či v Charlie Hebdo na začiatku tohto roku strieľala osamelá skupinka ľudí, alebo organizovaná teroristická jednotka, je dôležité uvedomiť si, že z tohto masakru vznikli desiatky až stovky videí, ktoré ukazovali strieľajúcich útočníkov. Tu je jedno z nich:

V tejto krajine však platí pomerne prísny “anti-gun” zákon, ktorý dosť limituje nosenie zbraní u civilných osôb. Predstavme si však situáciu, keby len jedna, alebo dve osoby, ktoré si fotografovali a natáčali útočníkov, mali pri sebe namiesto mobilných telefónov strelnú zbraň, mohli nabrať dostatok odvahy a zabrániť obrovskému krvavému masakru.  Najlepšie to vystihuje práve nasledujúci obrázok:

Musíme si teda uvedomiť, že v Európe sa na legálneho držiteľa zbraní úradníci pozerajú väčšinou ako na potencionálnu hrozbu, teda človeka, ktorý sa chystá so zbraňou spáchať trestný čin, teroristický útok a pod. Dokonca v krajinách ako Francúzsko či Anglicko panuje názor, že civilné obyvateľstvo by nemalo vôbec vlastniť zbrane a vlastniť by ich mali iba a výlučne ozbrojené zložky. Práve na takéto nebezpečné myslenie doplatil prvý z uvedených štátov tento rok už dvakrát. Samozrejme, existuje určité percento zločinov, ktoré sú spáchané aj s legálne držanou strelnou zbraňou, avšak podiel na trestnej činnosti s nelegálnymi zbraňami je oveľa oveľa vyšší. Na držiteľa zbrane v našich podmienkach by sme mali predovšetkým pozerať nie ako na psychopatického násilníka, ale ako na človeka, ktorý sa snaží legálnou cestou ochrániť svoju rodinu.


EÚ CHYSTÁ REGULÁCIU

V kontexte posledných dní sa však Európska únia rozhodla k radikálnemu kroku striktného obmedzenia samonabíjacích zbraní držaných verejnosťou. Na jednej strane je to logický krok, ktorým sa úradníci “od stola”, s veľkou pravdepodobnosťou nedržitelia streľných zbraní, snažia odzbrojiť verejnosť, aby nedochádzalo k podobným udalostiam ako vo Francúzsku. Argumentujú okrem iného aj tým, že tento návrh mal byť prednesený až na budúci rok, ale keďže časť útočníkov v Paríži bola francúzskeho pôvodu, je civilné obyvateľstvo rizikovou skupinou držiteľov strelných zbraní. Čo už ale Európska komisia nezmieňuje, je fakt, že tieto strelné zbrane, rovnako ako strelné zbrane použité pri útokoch v Charlie Hebdo, majú vo veľkej miere ilegálny pôvod. To znamená, že útočník, pokiaľ sa rozhodne, že bude útočiť, určite si nebude dávať námahu a získavať zbrojný preukaz a zbraň legálnou cestou (kým by si prešiel celým byrokratickým aparátom, zrejme by ho aj ten amok a skrat prešiel).

“Semi-automatic (samonabíjacie) zbrane predstavujú vysoký podiel súčasných zbraní určených na lov a športovú streľbu. Napriek tomu, hodnotiaca štúdia dospela k názoru, že samonabíjacie zbrane môžu byť ľahko prerobené na automatické zbrane a existujúca smernica neobsahuje žiadne kritériá, ktorými by bolo možné takejto úprave predísť. Aj napriek tomu, keď sa opomenú zbrane kategórie “A”, niektoré samonabíjacie zbrane môžu byť veľmi nebezpečné v prípade, že je ich kapacita zvýšená vzhľadom na počet striel. Návrh zakazuje samonabíjacie zbrane, ktoré sú v súčasnosti zaradené v kategógii “B7”. 

Výňatok zo smernice.

V konečnom dôsledku budú v prípade, že táto smernica bude uvedená do života aj na Slovensku, postihnutími majitelia prerobených zbraní typu  Sa vz. 58, AK-47 a pod. Čiže vo väčšej miere majitelia útočných pušiek, ktorí ich majú prerobené z automatických na poloautomatické. Tu ale v kontexte “mass-shooting” nastáva problém – pokiaľ aj ozbrojený civil má pri sebe krátku palnú zbraň 9mm, jeho šance proti automatickej zbrani sú značne menšie. Reálnou adekvátnou obranou proti takémuto prípadu sú práve vyššie spomenuté útočné pušky. A ozbrojencovi bude jedno, že vám ich EÚ proste zakáže. Útočník je totiž agresor, ktorý sa neriadi zákonmi, ale práve naopak – využije všetky možnosti na to, aby ich porušil. Vyberá si nielen miesto, čas, ale aj spôsob útoku. Jedinou výhodou “ozbrojených civilistov” je práve to, že majú možnosť sa brániť.

Čo bude teda dôsledkom takéhoto postoja Európskej únie? S najväčšou pravdepodobnosťou reštrikcie voči legálnym držiteľom zbraní povedú k ich celkovému obmedzeniu, ktoré spôsobí, že sa zníži u majiteľov možnosť reagovať v prípade “mass-shooting”. Na druhej strane, keďže ide o Smernicu Európskej únie, musíme si byť vedomí, že ide o právny akt, ktorého implementácia je závislá už od toho, ktorého členského štátu.  Dôležité je však naplnenie požadovaného právneho cieľa smernice – to v akom rozsahu je už závislé od konkrétneho štátu. Dá sa však predpokladať, že nielen Slovensko, ale aj Česká republika, Maďarsko, či Poľsko budú mať voči takto postavenej smernici pomerne veľké námietky. Moderný a v posledných rokoch veľmi obľúbený spôsob jednotlivých vlád v prípade kontroverzných smerníc je, že takáto smernica sa iba vezme na vedomie a nie nevyhnutne implementuje do právneho systému.


INTERPOL NESÚHLASÍ

Ešte v roku 2013 vyhlásil generálny tajomník Interpolu Ronald Noble, že v súčasnosti je svet na rozcestí, čo sa týka bezpečnosti. V rozhovore pre americkú televíziu ABC povedal, že existujú iba dve možnosti, ako sa dá naša spoločnosť brániť od útokov – 1. vytvorenie bezpečnostných zón okolo podobných miest ako pri útoku teroristickej skupiny Al-Shabab v obchodnoom centre v Nairobi, alebo 2. dovoliť civilom nosenie svojich zbraní k obrane. Samozrejme, nemôžeme porovnávať systém a zákony týkajúce sa vlastníctva a nosenia zbraní v USA a na Slovensku, na druhej strane by sa mala spoločnosť a politici zamyslieť nad tým, ako sa k problému “aktívnych zabijakov” postaví.  Samotný Interpol totiž vyhlásil, že jediným spôsobom ako zastaviť podobné útoky, je dovoliť občanom nosiť zbrane k obrane. Pokiaľ sú totižto zbrane v ilegalite (tak ako to vychádza z návrhu Európskej komisie), vlastnia ich len kriminálnici, teroristi a polícia.

Zdroj: Interpol: dovoliť občanom nosiť na verejnosti zbrane je najefektívnejšia prevencia teroristických útokov

To, že proti terorizmu sa dá brániť iba aktívnym odporom a nie strachom, pochopili už aj v Izraeli. Izraelská vláda po nedávnych útokoch na synagógu, pri ktorom teroristi zabili štyroch ľudí, avizuje, že prístup k zbraniam bude jednoduchší. Minister vnútra v tejto chvíli ešte neprezradil konkrétne kroky, potvrdil však, že zjednodušenie prístupu k strelným zbraniam by sa malo týkať predovšetkým bývalých pracovníkov ozbrojených zložiek, nevylúčil však ani to, že by sa k zbraniam dostala široká verejnosť. To bolo ešte na konci minulého roku.

VIDEO: Ako ozbrojený civil dokázal zastaviť masaker


QUO VADIS?

To, akým smerom sa začne uberať “starý kontinent”, ktorý musí nečakane čeliť novej situácii a hrozbám terorizmu, aké boli v minulosti nevídané, je veľkou otázkou. Isté je však jedno – umelá a násilná regulácia zbraní u bežných ľudí, ktorí ich využívajú nie na páchanie trestnej činnosti, ale na obranu – to nie je správna cesta. Pokiaľ sa podvolíme takejto regulácii a na uliciach nebudú mať zbrane dokonca ani príslušníci policajného zboru, stanú sa z nás ľahké terče pre násilníkov, ktorí toho budú patrične využívať.


Tento článok bol pripravený v spolupráci s Legis Telum – združením vlastníkov strelných zbraní.